PB - Vrchteplá - Súľov - Predmier - Šebešťanová - PB

Keď je vonku počasie aké bolo dnes, je skutočne ťažké doma obsedieť, a tak som sa aj dnes vydal na jednu zaujímavú cyklotúru. Nieje síce najkratšia ale tiež sa dá zvládnuť pohodovým tempom za približne 3 hodiny aj s prestávkami. Jedná sa o jednu z najkrajších cyklotrás aké sa dajú v našom okolí absolvovať!

Vyrážam z Považskej od čerpacej stanice Agip a pokračujem Žilinskou cestou do Považskej Teplej. Tu sa po chronicky známej trase dostávam do prírodnej rezervácie Manínska Ties�?ava. Aj keď touto ties�?avou prechádzam už asi po tisíci krát, vždy je tu čo obzerať. Tento krát však nezastavujem a ťahám cez Záskalie ďalej. Nasleduje Kostolecká ties�?ava, kde si letmo zaspomínam na nedávne extrémne zážitky v tejto najväčšej streche Slovenska. Krátky prejazd je ukončený nádherným výhľadom na obec Kostolec, nad ktorou sa čnie ešte krajšie bralo – Bosmany. Popri zrekonštruovanom Jilemnického dome (dnes penzión Manín) sa ťahám ďalej do obce Vrchteplá. Počas stúpania po ceste sa neviem vynadívať na mnohé skalné útesy vyčnievajúce z miestnej flóry. Tieto výhľady ma sprevádzajú až do spomínanej obce. V jej centre sa ponúka možnosť občerstviť sa v miestnych krčmičkách, ja však ťahám o kúsok ďalej k infotabuliam a pamätnému domu SNP. Tu sa cesta môže rozvetvovať a je len a len na vás, ktorou cestou sa vydáte. Buď zelenou trasou – smerom doprava, alebo červenou doľava, po ktorej som sa vydal aj ja. Obe trasy sú takmer identické svojou dĺžkou a vyúsťujú takmer v rovnakých bodoch v Súľove. Ak však predsa len chcete vidieť viac zo Súľovských skál, odporúčam zelenú, nakoľko tá ústi priamo v obci Súľov Hradná, kdežto červená vyúsťuje medzi obcami Súľov a Jablonové.

Pokračujem však po červenej trase. Po pár metroch sa ponúka možnosť odbočiť doľava do strmého kopca, kde vedie rozbitá asfaltka. Je to cesta k pamätníku SNP. Ak máte chuť a čas, odporúčam si ísť urobiť fotku zašlej slávy tohto pamätníka, ktorý v súčasnosti značne chátra. Následne pokračujem ďalej po červenej.  Cesta vedie veľmi pekným a tichým údolím. Mám šťastie, idem cez pracovný de�?, a tak ma nerušia ani motorkári. Po pár minútach dôjdem k vodovodnému kohútiku s pitnou vodou. Tu si doplním zásoby a ďalej pokračujem pešo. Rozhodol som chvíľu ísť pešo aby som si lepšie vychutnal tú skvelú atmosféru ticha a prekrásnej prírody. Za chvíľu som v sedle, najvyššie miesto celej trasy. Určite sa nezabudnite v tomto mieste otočiť a poobzerať si ten skvelý výhľad na Strážovské vrchy.  Ak máte dobrú orientáciu je z tohto miesta vidieť vápencové bralo vrcholu fatranského Kľaku. Ak podídete od cesty doprava k ohnisku a k lesíku, podarí sa vám v diaľke zazrieť aj výbežok kráľa Strážovských vrchov – Strážov. Poznáte ho tiež podľa strmého zakončenia a samozrejme aj toho, že je spomedzi ostatných najvyšší.

Pri tomto ohnisku je ideálna možnosť na doplnenie energie a krátky odpočinok. Následne ma čaká nie celkom pekný zjazd. Obzvlášť dnes, keď je po dvoch d�?och dažďov. Cesta je riadne kamenistá a poriadne premáčaná, preto volím radšej pomalší zjazd. Po približne 15 minútach zjazdu sa dostávam k hotelom a ubytovniam v Súľove, ktoré dnes už len horko-ťažko prežívajú a potrebujú (aspo�? niektoré) poriadnu rekonštrukciu. Tu už ale nachádzam zlepencové skaliská Súľovských vrchov. Cesta sa napája priamo na hlavnú cestu zo Súľova do Bytče. Ja sa vydávam po tejto ceste smerom dole a čoskoro mí�?am obec Jablonové.  Cesta je to veľmi príjemná nakoľko sa ide dole kopcom a netreba fyzicky moc zaberať. Za futbalovým ihriskom treba spozorniť, nakoľko sa blíži odbočka doľava, ktorá vedie priamo do obce Predmier.  Ešte skôr ako sa ocitnem v Predmieri, musím prejsť cez hlavnú cestu medzi Bytčou a Považskou Bystricou. Tá je však po dokončení diaľnice takmer bez premávky preto nie je problém s prechodom.

V obci Predmier chcem všetkých upozorniť na dva unikáty. Prvý je busta významného dejateľa a rodáka Jozefa Ignáca Bajzu a druhým unikátom je socha M. R. Štefánika. Unikát je práve preto, že je to jediná socha na šírom okolí, ktorá bola uchránená od chorého vyčí�?ania komunizmu, ktorý Štefánikove sochy všade likvidoval. Tak dopadla napríklad aj Považská Bystrica, ktorá o sochu Štefánika v nadživotnej veľkosti prišla. Tu však sú na túto významnú osobnosť slovenských dejín hrdí a sochu si ubránili.

Cez Predmier sa treba neustále držať hlavnej cesty a pokračovať až k železničnému priecestiu, kde treba ešte pred ním odbočiť alebo rovno pokračovať po pravej strane. Asfaltová cesta nás postupne privedie až k betonárke. Tesne pred �?ou však treba zabočiť doľava a vydať sa na železnú lávku s drevenou mostovkou, ktorou prekonáme rieku Váh. Potom už len krátko prejsť popod diaľnicu a sme na hlavnej ceste do Považskej Bystrice okolo mestských častí Podvažie, Šebešťanová, Podhradie a spomínaná Považská Bystrica.

      Fotogaléria: