Úvoz a Podskalský Roháč

      Národná prírodná rezervácia Podskalský Roháč bola vyhlásená v roku 1993. Dôvody na jej vyhlásenie boli hlavne geomorfologické a krajinárske. Celý masív je budovaný súľovskými zlepencami a hlavne v západnej časti tvorí prenádhernú skalnú kulisu nad dedinkou Podskalie. Je len samozrejmé, že zlepencové podložie tvorí vynikajúci podklad pre pestrú vápnomilnú kvetenu. Južne exponované svahy obsadila vzácna teplomilná flóra, severnejšie bučiny aj alpínske druhy napriek pomerne malej nadmorskej výške. Ako všade aj tu ja najkrajšie na jar – bralá sú obsypané poniklecmi, prvosienkami holými, kavyľmi, klinčekmi včasnými a mnohými ďalšími. Z krov nás zaujme predovšetkým drie�? a skalník. A ak máme šťastie stretneme aj jašteričky, jasone, či vidlochvosty a množstvo spevacov. Ticho sa pohybujúci turista môže zazrieť aj jeleniu, či srnčiu zver, diviaky, ba aj macka.

     Túru môžeme začať napríklad pri kaplnke Svätej Heleny. Bola postavená v roku 1728 a obklopuje ju niekoľko starých líp. Ešte donedávna tu boli tri mohutné exempláre. Jeden vyvrátila víchrica, druhý podľahol nezodpovedným pilčíkom a aj tretí, najstarší, už má značne poškodenú korunu aj kme�?. Od kaplnky je krásny výhľad naše ciele. Na pozadí dvoch velikánov, Kľaku a Strážova, krčí sa ako žurnál Úvoz a hlavný program Podskalský Roháč. Postupujúc ďalej hrebienkom medzi kaplnkou a malým domčekom vodárne s nám v kruhu otvára prekrásna panoráma okolia Považskej Bystrice. Zľava Malý a Veľký Manín, vpravo pod Hoľaz�?ami skalnaté Bosmany, Bukovina, Kľak, Úvoz, Roháč, Ostrá Málenica, Vápeč. Vpravo na západe Vršatec, v spätnom pohľade horám Javorníkov dominuje skalná špička Kľapov. Priamo na severe vykúka za panelákmi Považský hrad.

Od vodárne zbehneme dolu kopcom, prekrižujeme asfaltku a pod lesom naďabíme na zelenú značku. Po nej prejdeme cez polom Kľučiny na ďalšiu asfaltku. Kúsok po nej stúpame okolo ďalšej vodárne na Žadovec. Chodník ďalej prechádza malebným lesom, bohužiaľ cesta je tu často kvôli bezcharakterným motorkárom a štvorkolkárom neschodná a treba sa predierať povedľa nej kriačinami. Hlavne po dažďoch. Približne po kilometri odbočuje doľava neznačkovaný chodník, ktorým vyjdeme na lúky medzi Zemiansky Kvašov a Horný Moštenec. Prejdeme spojovacím hrebienkom okolo božej muky a vnoríme sa opäť do lesa. Tu sa cesty niekoľkokrát rozvetvujú, ale všetky napokon končia na krásnej horskej lúke pod Úvozom. Najlepšie sa je držať stále ciest vpravo, ale nepretržite v stúpaní.

Prejdeme krížom cez lúku a z pravej strany obchádzame Úvoz. Keď kamenistá cesta dosiahne vrchol odbočíme z nej ostro, skoro v protismere naľavo a krátko v prudšom stúpaní vybehneme na predvrchol Úvozu. Je z neho veľmi pekný výhľad na Strážov, Roháč a Vršatec a je tu ja drevená lavička na posedenie. Hlavný vrchol vo výške 688 m n.m. je ešte kúsok ďalej na juh, ale bez výhľadov. Odpočinkom na lavičke, prípadne opečením nezdravého čerievka, ulahodíme boľavým nohám.

Z vrcholu zbehneme späť na zvážnicu a pokračujeme po nej popod vedenie VN. Pohodlná cesta z južnej strany podchádza dvíhajúci sa hrebe�? Podskalského Roháča. My kráčame po nej vo vrstevnici až k jej prudkému ohybu vľavo. Tu cestu pretína kolmý žľab. V �?om býva slabo vychodený chodník, ktorý cez leto dosť zarastá. Odbočíme doprava do�? a trochu nepríjemne, ale krátko vystúpime do sedla pod Roháčom.

V sedle odbočíme opäť doprava a začneme už prudšie stúpať skalnatou strá�?ou na roháčsky hrebe�?. Už tu sa zjari na skalnatých úbočiach skvejú trsy poniklecov, guľôčok, kavyľov a inej chránenej pliagy. Preto je tu treba pohybovať sa veľmi opatrne, aby sme svojou prítomnosťou nespôsobili žiadnu škodu, najmä nie devastáciu krehkej pôdnej vrstvy. Po dosiahnutí hrebe�?a obrátime sa doprava a po pár krokoch dosiahneme vrchol Podskalského Roháča (720 m n.m.). Je označený len červeným triangulačným kame�?om, ale zato je z neho pekný výhľad na okolité vrchy lemujúce Pružinskú dolinu.

Tu sa začína najkrajšia časť nášho putovania. Postupujúc ďalej hrebe�?om, pribúda zaujímavých zlepencových útvarov, kveteny, výhľadov. Najkrajší pohľad je na protiľahlý špic Ostrej Malenice. Približne uprostred zostupu hrebe�?om naďabíme na malé ale zaujímavé skalné okno. Je trochu bokom, takže treba mať oči otvorené, aby sme ho neminuli. Už v lese dosiahneme hlboké sedlo z ktorého nás čaká opäť výstup na Veľké skálie.

Pomerne prudko vystúpime na jeho holé stráne. Pridržujeme sa sem tam strácajúceho sa chodníčka, ktorý nás vyvedie na plošinu šikmo sa zvažujúcu k juhu. Pod sebou máme kaplnku v sedle nad Podskalím a vôkol seba pozemský raj. Z opačnej strany sa k bralu túlia domce Podskalia. Nabažený krásou opatrne schádzame skalnou priervou nadol. Z malého sedielka napokon voľne zbehneme lúkami ku kaplnke. Je z roku 1740 a z oboch strán ju strážia viac ako 200 ročné lipy, ktoré bohužiaľ pred rokom barbarsky dokatovali podobní ošetrovatelia stromov ako na Rozkvete.  Od kaplnky je v spätnom pohľade Roháč najúžasnejší.

     Odtiaľto zídeme napravo poľnou cestou do obce. Tu pri kostole sv. Martina zo 14. stor. sa opäť stretneme so zelenými značkami, ktoré sme opustili na začiatku našej prechádzky. Tak sa teda po nich vráťme. Okolo futbalového ihriska a po lúkach so stálym výhľadom na celý masív Podskalského Roháča. Pohľad je to fascinujúci, až nás občas zabolí vykrútený krk. Zeleno značená trasa nás cez plytké sedielko dovedie do Horného Moštenca, kde pri kostole sv. Cyrila a Metoda môžeme naše putovanie západným okrajom súľovských zlepencov ukončiť.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 157 Súľovské vrchy

      Fotogaléria: