Veľké Košecké Podhradie - Vápeč - Homôľka

     Keby sme vykonali anketu o najkrajší vrch Považia, určite by na jednom z popredných miest trónil vápencový kužeľ Vápča. Skoro dokonalý tvar pyramídy, s bielou dolomitovou čiapočkou, pozýva na návštevu hlavne v jarných mesiacoch, kedy sa na jeho svahoch môžeme pokochať pestrou a jedinečnou vápnomilnou kvetenou. Spolu s kruhovým výhľadom, množstvom nevšedných skalných útvarov a zaujímavým okolím tak ponúka Vápeč celé priehrštie motivátorov, prečo v nedeľné ráno zdvihnúť zadok od televízora.

     Veľké Košecké Podhradie môže byť jeden z mnohých nástupných cieľov. Zelené značky nás povedú západným smerom popod nenápadný kopček. Kto nevie, sotva by tušil, že na nevysokom návrší stával od 13. storočia kráľovský hrad. Dejiny a čas boli k nemu veľmi nemilosrdné a tak dnes z neho zostali len rozváľané základy a pár drobných múrikov. K hradu nás dovedie významová odbočka. Z nádvoria bývalého hradu je ponad dolinu Lukavice jeden z najkrajších pohľadov na náš hlavný cieľ – Vápeč.

     Z hradu sa vrátime tou istou cestou späť na značku, ktorá nás privedie cez Malé Košecké Podhradie do osady Háj. Tu na rázcestí zabočíme ostro na juh na žltoznačkovanú trasu. Nasleduje príjemný hrebe�?ový úsek cez Osikoviny ponad osadu Martišovci. Striedavo prechádzame lesom a lúčkami, z ktorých sa nám stále pred očami objavuje trojuholník nášho vysnívaného kopca.

    V malom borovicovom hájiku s umelou vodnou nádržou dosiahneme úpätie Vápča a začíname prudšie stúpať. Sme v národnej prírodnej rezervácii vyhlásenej v roku 1993. Po pár serpentínach dorazíme na rázcestie so spojenými modrými a červenými značkami prichádzajúcimi od Hornej Poruby. Stále strmo vystupujeme okolo upraveného prame�?a. Postupne les redne a objavujú sa prvé pohľady do doliny a po ľavej strane aj vrcholové bralá. Skalnatý chodník podchádza suťovisko a strminu, aby v bukovom svahu dosiahol sedlo Palúch.

     Zo sedla je na vrchol, ktorý leží vo výške 956 m n.m., už len na skok. Ale skok opatrný, najmä ak na chodníku je ešte sneh alebo námraza. Na pár metroch je hrebienok úzky a v závere od malej jaskyne treba v stúpaní použiť aj ruky. Kruhový výhľad z vrcholovej plošinky je úchvatný. Dominujú mu na východe Kľak, Strážov a pokračujú dookola hrebene Strážovských vrchov, Považského Inovca, Bielych Karpát, Javorníkov, Súľovských vrchov. Zázračná chvíľa!

     Z vrcholu znovu opatrne treba zísť smerom na sever na malú lúčku s vrcholovou knihou. Od nej vedie nenápadný chodníček obchádzajúci sprava vrchol. Ním prejdeme asi sto metrov, až kým sa pod nami neukáže šikovnou rukou prírody vymodelované skalné okno. Teda dnes by bolo možno vhodnejšie povedať eurookno!?

    Ak nám chvíľa odpočinku a krásy skončila, vrátime sa späť k smerovníku v sedle Palúch a budeme pokračovať modrou značkou na akýsi predvrchol Vápča s pekným spätným pohľadom na hlavný vrchol. Nasleduje krátky strmý zostup a potom sa už pohodlná cestička vinie väčšinou lesom, občas lúčkami až do sedla Homôlka, k rovnomennej chate. Asi kilometer pred cieľom kráčame okrajom chráneného náleziska Pod Homôlkou, ktorá v jarných mesiacoch žiari zlatou farbou žltohlavov, spomedzi ktorých sem-tam vykukujú pestrofarebné pyšteky orchideí.

     Pri chate končí naše putovanie za mysterióznymi výhľadmi, vápnomilnou flórou, trochou histórie a množstvom relaxu.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 119 Strážovské vrchy, Trenčianske Teplice

      Fotogaléria: