Na Lednický hrad

Pozývam Vás, cykloturisti, na putovanie k Lednickému hradu. Dnes nám postačia aj „cesťáky alebo treky“. Vyrazíme smerom na Milochov. Mierne zvlnenou cestou prebehneme Horným Milochovom a okolo priehrady cez dva železničné podjazdy dorazíme k Dolnému Milochovu. Celou cestou sa na nás usmieva z pravej strany jazera strmé bralo Kľapov. Na križovatke uprostred obce odbočíme doprava a za zákrutou opäť. Pred nami je najnepríjemnejší úsek cesty – stará hrboľatá betónka a neskôr poľná cesta plná jám a kaluží. Našťastie tento úsek nie je príliš dlhý. Jeho vyvrcholením na konci je dilema. Alebo krátke, ale extrémne strmé stúpanie a klesanie cez kopec, ktorý sa týči pred nami alebo dvakrát prenášanie bicyklov cez železničnú trať. Zdolajúc túto perličku, sme v Cerove.

Odtiaľto už pokračujeme asfaltovou cestou stále popri vodnej hladine až k priehradnému múru. Neodbočíme na�?. Iba ak na chvíľu pokochať sa pohľadom na vodné vtáctvo. Následne sa spustíme do Nosíc. Prejdeme cez obec a mostom cez Váh do Púchova. Na prvom „kruháči“ vľavo a na ďalšom objazde opäť vľavo. Čaká nás čosi cez kilometer cesty po výpadovke z mesta k diaľnici. Kúsok za záhradníctvom po našej pravej strane začína cyklotrasa popri Vážskom kanále, na ktorú odbočíme. Veľmi príjemná a pohodlná cestička nás vedie popod násyp cez osadu Závažská, kde sa asfalt opäť zmení na poľnú cestu. Tvrdý povrch nás privíta, až keď obídeme elektráre�? v Ladcoch. Tu je najkrajší úsek cyklotrasy vedúci tesne popri vodnom kanále. Od odbočky do Tunežíc až po Ilavu nás čaká opäť hlinitý povrch.

Počas celého tohto úseku máme prekrásne výhľady na pohoria lemujúce z oboch strán Považské podolie. Na jednej strane Strážovské vrchy s Ostrou Malenicou, Rohatínom, Rohatou skalou, Vápčom, ale aj Butkovom zjazveným kame�?olomom. Na protiľahlej strane dominuje Bielym Karpatom bradlo Vrštateckých skál.

V Ilave môžeme odobočiť na chvíľu do mesta a pozrieť si Ilavský hrad. Aj keď len zvonku, lebo asi nám nepovolia návštevu väzenských priestorov s bicyklom. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1446, ale postavený bol pravdepodobne už niekedy na prelome 11. a 12. stor., možno aj skôr. Pri jeho založení sa síce spomínajú templári, ale hodnoverne máme doložené len kláštor a nápravno-výchovné zariadenie. Vojsť môžeme aspo�? do barokového kostola Trinitárov z roku 1722, ktorý je súčasťou hradného komplexu.

Z Ilavy prejdeme mostom ponad Váh s diaľnicou a prejdeme až na úpätie Bielych Karpát do Pruského. Tu sa môžeme pokochať pohľadom na dva chránené „Gavlovičove“ tisy. Ich obvod je 360 resp. 450 cm a vek sa odhaduje na 600-700 rokov. Pomenované sú na pamiatku po slávnom barokovom spisovateľovi Hugolínovi Gavlovičovi, ktorý tu pôsobil a je pochovaný v miestnom františkánskom kláštore. Za pozornosť stojí aj návšteva barokového kostola sv. Petra a Pavla. Základný kame�? jeho predchodcu pochádza z roku 1221.

Z Pruského do Horoviec sme nútení ísť po hlavnej ceste. V obci pod renesančným kaštieľom odbočíme doľava do Kvašovskej doliny. Tá sa postupne zužuje do prielomu popod Ostrú horu do Kvašova. Cesta sa pomaly dvíha a za dedinou naberá výšku až k božím mukám na Ľadovni. Odtiaľto „valíme“ dolu do Lednice za našim cieľom – Lednickým hradom.

Prístup na hrad je pomerne jednoduchý. Od prame�?a za kostolom vľavo do svahu na vodorovnú  cestu vedúcu doprava na malú terasu pred hradom. Jeho návšteva však patrí k najzaujímavejším na považských hradoch. Vstupná brána vedie do už zrekonštruovaného barbakanu. Ďalší postup umož�?uje umelé schodište vedúce do otvoru vysoko pri povale. Tu je tunel vysekaný do skaly, ktorý tvoril kedysi pôvodný a jediný vstup do hradu. Tým bol hrad prakticky nedobytný. Prejdúc touto kamennou chodbou ocitneme sa priamo v hrade. Ten nie je veľmi rozľahlý, takže jeho prehliadka nezaberie veľa času. Ďalší výstup umož�?uje oceľový rebrík, ktorým sa dostaneme na hrebe�? bradla. Z neho vedie osemdesiat schodov, ručne vytesaných priamo do brala. Hore týmto schodišťom sa dostaneme až na vrchol, kde kedysi stála strážna veža a odkiaľ máme nádherný kruhový výhľad do okolia Lednice.

Lednický hrad bol postavený v 13. stor. na skalnom brale Kobulinka. Od roku 1710 je v ruinách. Dnes je súčasťou Prírodnej rezervácie Lednické bradlo, vyhlásenej v roku 1969. Predmetom ochrany sú významné spoločenstvá a druhy rastlín a živočíchov na geomorfologicky výrazných bradlových tvrdošoch. Hrad v súčasnosti prechádza rekonštrukciou, takže navštíviť ho je najlepšie koncom mája, keď sa koná k nemu oficiálny výstup.

Vrátime sa po tej istej ceste späť do dediny a po občerstvení v miestnych lokáloch vydáme sa na pohodlný a dlhý zjazd dolu Lednickou dolinou cez Dolnú Breznicu do Lednických Rovní. Pod kopcom Sedlačka sa môžeme ešte zastaviť pri zaujímavo riešenej svätyni vo svahu pod kaplnkou svätej Anny.

V Lednických Rovniach stojí určite za návštevu rozsiahly zámocký park, ktorý v sebe ukrýva mauzóleum so srdcom grófa Aspremonta, zvyšky rôznych drobných architektonických stavieb, či vežu z bývalého kostola. Bohužiaľ všetky tieto pamiatky sú, podobne ako skoro celý areál, značne zdevastované. Tak sa aspo�? môžeme potešiť prekrásnou viackmennou chránenou Lipou malolistou s obvodom kme�?a 670 cm, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 300 rokov. Kaštieľ v parku je obnovený, ale prístupný je len jeho dvor s fontánou.

Z Lednických Rovní pokračujeme opäť po hlavnej ceste do Púchova. Pred Streženicami nás ešte čaká pár vo�?avých výšvihov okolo povestného smetiska s početným kŕdľom čajok smejivých. Tu môžeme naše cyklopodujatie ukončiť alebo pokračovať cez kúpele Nimnica po pravej strane priehrady späť do Považskej Bystrice.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 108 Javorníky – Púchov

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice

      Fotogaléria: