Jese�? v strážovských dolinách

Keď sa dostaví babie leto so svojimi pestrofarebnými krásami, načim vybrať bicykel a pustiť sa hore-dolu niekoľkými strážovskými dolinami. Ale okrem dolín strážovských, to bude ešte aj jedna súľovská. A tou začneme.

Z Považskej Bystrice sa vydáme hore Domanižskou dolinou. Čo najrýchlejšie opustíme betóny okresného mesta a hory sa k nám priblížia už príchodom do Prečína. Hneď za obcou po našej ľavej strane sa môžeme potešiť pohľadom na zlepencové veže prírodnej pamiatky - Prečínskej skalky. Kým prídeme do Domaniže prederieme sa krátkym malebným a kľukatým  prielomom Domanižanky. Dominantou obce je starobylý kostol sv. Mikuláša s trojicou chránených stromov – líp malolistých.

Odbočíme z hlavnej cesty doprava a stále sledujúc kľukatý tok riečky, postupujeme hore jej prúdom. Od Sádočného sa cesta viditeľne zdvíha, aby za Čelkovou Lehotou nabrala na dychu na záverečné stúpania do sedla pod Stankovom. Na miniatúrnej lavičke pod Božou mukou sa pri odpočinku môžeme rozhliadnuť po okolitých kopcoch, obklopujúcich západný výbežok Žilinskej kotliny s dominujúcim Kľakom. 

Spust cez Briestenné do Pružinskej doliny je kľukatý a prudký. Oplatí sa ale pribrzdiť v malej úžine, nad ktorou sú porozhadzované Briestenské skaly. Ba možno aj zosadnúť a vybehnúť pár desiatok metrov po pravej stráne k mohutnému zlepencovému Tyranosaurovi. Hneď za poslednou skalou tejto prírodnej pamiatky začínajú prvé domce Pružiny. Tu je možné navštíviť pôvodne gotický kostol sv. Žofie, v areáli ktorého sa nachádzajú chránené stromy – dve lipy malolisté a jeden javor horský. Najmä najväčšia lipa s obvodom 406 cm a vekom cez 300 rokov stojí zato, aby sme ju objali a nabrali z nej čosi energie do ďalšieho putovania.

Z Pružiny sa vydáme v krátkom stúpaní do Priedhoria. Od zvoničky klesáme a odbočíme doprava k rázcestiu so smerovníkom. Tu zahneme opäť doprava a budeme klesať údolím Strážovského potoka. Kvalita cesty sa zhorší, ale nádhera okolia nie. Prejdúc okolo bývalého mlyna vojdeme do Radotínskej ties�?avy. V nej je po oboch stranách cesty niekoľko zachytených prame�?ov veľmi kvalitnej pitnej vody. Keď sa úzka dolina rozšíri, prídeme do malej osady Riedka. Zmeníme smer doľava a opäť po asfaltke začneme stúpať dolinkou Bieleho potoka. Sme v kráľovstve macka, takže je dobré občas aj cinknúť zvončekom. Tí, ktorí si ho odmontovali, môžu občas zavolať do hory mocným hlasom: „Medvede preč!“

Minieme rázcestie pri Jase�?ovej a na ďalšom rázcestí pri kaplnke máme na výber. Ak máme dostatok času a energie, môžeme krátko odbočiť vpravo až k miestu, kde nám kovová tabuľka ukazuje smer k Mojtínskej jaskyni. Chodník k nej je len pre peších. Mojtínska jasky�?a je 46 m dlhá. Jej vnútro skrášľujú skromné krasové útvary. Pred viac ako 150 rokmi bola aj vysvätená pružinským farárom Štefanom Závodníkom, ktorý tu občas slúžieval omše. Dnes je v jaskyni umiestnená socha Svätého Jozefa v životnej veľkosti.

Ak jasky�?u nemáme v pláne, pokračujeme po spevnenej ceste hore malebnou Hluchou dolinou. Tu je už stúpanie podstatne prudšie aj dlhšie. Fučiac do kopca sa môžeme kochať hlbokými a zdravými bučinami, z ktorých občas vystupujú ojedinelé vápencové bralá. Na záver má dolina pre nás aj jedno prekvapenie. Keď je stúpanie najprudšie a už najmenej vládzeme, asfalt skončí a nastupuje kamenistá cesta. To sme našťastie už skoro na vrchole. Vyjdúc na rozľahlé lúky nad Zliechovom priamo pred nami tróni nádherný masív Strážova, najvyššieho vrcholu rovnomenného horstva. Hrboľatou cestou sa opatrne spúšťame do obce.

Významnou kultúrnou pamiatkou Zliechova je gotický kostol sv. Vavrinca postavený v roku 1480. Pozrieť sa oplatí aj jeden z najtučnejších jase�?ov štíhlych na Slovensku. Tento 400- ročný dedko má obvod v prsnej výške 780 cm.

Zo Zliechova nás teraz čaká odmena za námahu, ktorú sme vynaložili pri stúpaní hore Hluchou dolinou. Parádny, desať kilometrový zjazd Podhradskou dolinou cez Košecké Rovné do Košeckého Podhradia. Nad Podhradím sú ruiny kráľovského Košeckého hradu z 13. stor. Hrad bol pred viac ako tristo rokmi zborený, takže nepatrné zvyšky múrov ani z cesty nevidno. Ak ho chceme navštíviť, tak len pešo.

Mierne klesanie dolinou pokračuje do Košece. V obci prekrižujeme hlavnú cestu a bočnou ulicou prejdeme k železničnej stanici. Pri nej je nový most, ktorým sa dostaneme ponad trať až ku Kočkovskému kanálu na Vážsku cyklotrasu. Zabočíme doprava a prechádzame jej najkrajším úsekom tesne popri Váhu. Od elektrárne v Ladcoch po osadu Závažská je jej povrch opäť nespevnený, ale posledný úsek až do Dolných Kočkoviec je opäť pohodový. Cyklochodník sa končí kúsok pred Púchovom. Posledné metre do mesta dokončíme po diaľničnom privádzači. V Púchove môžeme naše putovanie šiestimi strážovskými dolinami (aj keď tú Pružinskú sme len tak jemne cvrnkli) ukončiť.

Prajem Vám šťastnú cestu, bohaté zážitky a čo najmenej defektov. Najlepšie žiaden.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 157 Súľovské vrchy

      Fotogaléria: