Považská Bystrica - Manínska Ties�?ava - Kostolec - Plevník Drie�?ové - Považská Bystrica

Dnes ráno 27. 3. 2011 sme si s priateľkou povedali, že takéto krásne jarné počasie by bolo hriech nevyužiť na nejakú prechádzku do prírody. Keďže sme sa pred časom zaviazali postupne rozširovať predovšetkým oddelenie cyklotrás na našej stránke, rozhodli sme sa podniknúť jednu stredne náročnú cyklotrasu po našom okolí Manínov. Keďže sme tento rok prvýkrát na cykloturistike, rád na začiatok upozorním, že čas, za ktorý sme prešli túto trasu zodpovedá len veľmi miernemu vychádzkovému tempu. Zdatní cykloturisti ju zvládnu určite za podstatne kratší čas.

Začiatok trasy sme začali merať od čerpacej stanice Agip v centre mesta, kde sme si nafúkali kolesá na správnu atmosféru a už nič nebránilo vyraziť na túru. Cesta do Považskej Teplej je v súčasnosti veľmi príjemným zážitkom, nakoľko už po tejto trase nejazdí také obrovské množstvo áut ako pred spustením diaľnice. Je to preto vhodná trasa aj pre rodiny s deťmi. Po príchode do Považskej Teplej pokračujeme okolo základnej školy priamo na Manínsku ties�?avu. Určite so mnou bude každý súhlasiť, ak poviem, že Manínska ties�?ava aj napriek jej pomerne malej rozlohe, vie po každýkrát zaujať svojich návštevníkov. Preto sme si v strednej časti ties�?avy spravili prvú menšiu prestávku. Od nášho štartovacieho bodu po prvú prestávku naša trasa merala 7,5 km, ktoré sme urobili za 25 minút. Prestávku môžu turisti využiť aj na prečítanie si infotabúľ náučného chodníka, ktorý vedie pozdĺž celej Manínskej ties�?avy.

Aby sme však úplne nevytuhli v chladnej klíme ties�?avy pokračujeme ďalej cez obec Záskalie. V centre dediny si určite množstvo smädných nájde útočisko v miestnom lokále Skalka, my však pokračujeme ďalej bez prestávky. Následne sa nám otvára vstup do ďalšej významnej prírodnej rezervácie : Kostolecká ties�?ava. Tento prekrásny prírodný útvar sa často ľudovo označuje ako najväčšia strecha na Slovensku. Jedná sa skutočne o najväčší vápencový prevys v našej krajine. O Manínskej a Kostoleckej ties�?ave si môžete viac prečítať na našej hlavnej stránke http://www.povazska.com/priroda 

Po Kostoleckej ties�?ave nasleduje obec Kostolec, nad ktorou sa vyníma ďalšia významná prírodná pamiatka - bralo Bosmany. Obec je významnou aj vďaka známemu slovenskému učiteľovi a spisovateľovi Petrovi Jilemnickému, ktorý tu mal donedávna pamätnú izbu v drevenej škole, ktorá však v súčasnosti slúži ako reštaurácia a hotel. Ako pamiatka na túto osobnosť sa každoročne organizuje turistický pochod Jilemnického jarná 25-ka, ktorá patrí k najväčším a najnavštevovanejším turistickým podujatiam nášho okolia. Pri pamätnej tabuli Petra Jilemnického si urobíme druhú krátku prestávku na doplnenie energie pred najťažším úsekom trasy. Od štartu sme urazili zatiaľ 9,8 km za čas 37 minút.

Za spomínanou školou - dnes hotelom Manín sa vydáme po asfaltovej ceste doľava, ktorá mierne začína stúpať. Stúpanie sa postupne zvyšuje až po osadu Kresanovci, kde záverečné stúpanie do sedla je už skutočne veľmi náročné. Ak však zatneme zuby a poriadne stupneme do pedálov, odmenou je prekrásny výhľad do celej doliny za Veľkým Manínom. Sme na najvyššom mieste našej trasy - 540 m.n.m. Tu je vhodné opäť na niekoľko minút zastať, pretože nás teraz čaká dlhý zjazd až do obce Plevník. Z Považskej Bystrice na sedlo sme sa dostali za 53 minút, pričom sme prešli približne 11,2 km. Pred zjazdom len upozorním, že aj napriek tomu, že sa ide stále po asfaltke, nie je vhodné pri zjazde riskovať zbytočne rýchlou jazdou, nakoľko po tejto trase jazdí veľa "miestnych" motorkárov a sem tam stretnete aj traktor či auto. Ak nepatríte k veľkým otužilcom, tiež je vhodné aby ste na seba hodili všetko čo máte na oblečenie, pretože vám môže byť počas zjazdu aj pekne zima a zatuhnete!

Zjazd je veľmi príjemný aj po vstupe do obce Plevník - dolina, ktorý plynule pokračuje stále po hlavnej ceste až do obce Plevník - Drie�?ové. Odtiaľ sa už vydáme na hlavnú cestu späť do Považskej Bystrice, kde si ešte môžeme vychutnať pohľady na Malý a Veľký Manín od doliny Váhu.

Na záver by som ešte pripojil skvelý postreh samotného Petra Jilemnického :) 

"Odkiaľže by som Vám mal písať z prázdnin,

ak nie z Považia spoza Manínskej úžiny, rajského kúta zeme,

ktorý – bojím sa – budem Vám vedieť ťažko vysvetliť,

lebo sa mi nedostane vhodných slov.

Tam ľudia vôbec nezomierajú prirodzenou smrťou.

Jedného drevo zabije, druhý spadne zo skaly,

tretí zahynie ako pytliak. Človeče, verte tomu, to je úžasné“.
Peter Jilemnický, Bratislavský rozhlas, leto 1936.

      Fotogaléria: