Zimný výstup na Kľak
Štart: Fačkovské sedlo 802 m. n. m.
Vrchol trasy: Kľak 1352 m. n. m.
Cieľ: Fačkovské sedlo 802 m. n. m.
Približná dĺžka trasy: 14 km Približný čas trasy: 5 hod.
Hodnotenie zaujímavosti:
Hodnotenie obtiažnosti:
Popis trasy: Dnes sa pozrieme až na južný okraj Považia, na jeho hranicu s Ponitrím. Pod malofatranským Kľakom sa totiž zo severu rozprestiera Žilinská kotlina s ľavostranným prítokom Váhu, Rajčiankou a na južných svahoch pramení rieka Nitra. Jeho nádherná a charakteristická skalná silueta nás neustále vábi, či už v jarnom brieždení, horúcom, či zmoknutom lete alebo mnohofarebnej jeseni. Ale skúsme sa na? vydriapať aj v snehových návejoch.
Najľahší a najkratší výstup nám poskytne vysokopoložené Fačkovské sedlo. Za žltými značkami prejdeme kúsok za parkovisko a na najbližšom rázcestí opustíme Starú cestu. Začneme pozvoľne stúpať doľava serpentínovým chodníkom v severozápadnom úbočí Revá?a. Kľukatá cestička vyústi v Revá?skom sedle, kde sa nám po prvýkrát otvoria výhľady, hlavne na turčiansku stranu. Pokračujeme ďalej pohodlným chodníkom s občasnými výšvihmi až na rázcestie Pod skalou. Tu kedysi stávala drevená chatka. Dnes ju pripomína už len fotografia z roku 1947. Kde sa les končí, obyčajne začínajú ťažkosti. Snehu je zrazu raz toľko, než ho bolo v hore. Letná cesta obchádza bralo, ktoré nám stojí v ceste, zľava okolo malej puklinovej jaskyne. Neodporúčam túto cestu, lebo jednak môžete strhnúť so sebou na niektorých miestach malé lavínky, v ktorých sa síce nedá zahynúť, ale môže to byť nepríjemný adrenalínový zážitok. Okrem toho skaly pod jasky?ou bývajú zľadovatené. Lepšie je vydriapať sa priamo na bralo pred nami a sme prakticky na vrcholovom hrebeni. Ten už je na dohľad. Kráčame pomedzi malé kríčky kosodrevia, po väčšinou vyfúkanom chrbte, po pár metroch zastaneme na vrchole vo výške 1 352 m n.m. Ak sa nám podarilo vystihnúť inverzné počasie, máme okolo seba jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku. Na severovýchode sa tiahne malofatranský hrebe? končiaci sa Martinskými hoľami. Nad hmlami nad Martinom sa usmievajú zúbkaté Roháče. Smerom k juhu rozpoznávame jednotlivé veľkofatranské vrcholy – Kľak, Lysec, Tlstú, Drienok a nad nimi celý hrebe? od Rakytova až po Krížnu. Medzi nimi vytŕčajúci Salatín a hradba Prašivej v Nízkych Tatrách. Dolu pred nami sa nebadane dvíha špic Znievskeho hradu. K juhu sa stáča masív Flochovej a mierny žiarsky hrebe?. Na západe dominujú strážovské kopce – Magura, Hrubá Kečka, Strážov a Vápeč. Priamo pred nami je Revá? a Homôľka. Na obzore slabo vidno aj trojuholník Inovca. A sme doma. K severu máme pred sebou Podskalský Roháč, Vršatec, Maníny a Súľovské skaly. Za nimi valy Javorníkov, Vsetínskych vrchov a Beskýd. Oko sa napáslo a tak začnime zostup. Sledujúc vlastné stopy, vrátime sa až do Revá?skeho sedla. Tu opustíme značkovaný chodník a krátko vystúpime na vrchol Revá?a. Z neho je najkrajší spätný pohľad na zub Kľaku a samozrejme skoro letecký pohľad dolu k Fačkovskému sedlu. Odbočíme vľavo a začneme zostupovať. Najprv po lúkach a neskôr vysokým bukovým lesom po hrebeni Bukovca. Okolo jeho vrcholu nás upútajú romanticky rozhodené skalky. Sem už turisti veľmi nechodia, takže môžeme sledovať spústu stôp po rôznorodej zveri. Hrebe? sa zníži do plytkého sedla, cez ktoré vedie zvážnicová cesta. Zabočíme po nej prudko doprava a po pár krokoch sme opäť na Starej ceste, po ktorej vedie červenoznačená magistrála Cesty hrdinov SNP. Ňou sa pohodlne vrátime späť do Fačkovského sedla. Národná prírodná rezervácia Kľak bola vyhlásená v roku 1966. Predmetom ochrany je vzácne rastlinstvo jeho vrcholovej časti. O jeho význame svedčí údaj, že tu už v roku 1813 botanizoval slávny švédsky botanik Göran Wahlenberg. Cesta na Kľak aj v zimnom období býva prešliapaná, ale po čerstvých snehových nadielkach dobre poslúžia snežnice a skoro vždy stúpacie želiezka. Veľmi opatrne, i keď ťažšie, sa dá vyjsť aj bez týchto pomôcok.
Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 120 Malá Fatra. Martinské hole |
Fotogaléria:
|