Krížom - krážom po Vršatci
Štart: Vršatecké Podhradie
Vrchol trasy: Chmeľová
Cieľ: Vršatecký hrad
Približná dĺžka trasy: 8 km
Približné prevýšenie trasy: 275 m
Približný čas trasy: 4 hod.
Hodnotenie zaujímavosti: 
Hodnotenie obtiažnosti: 
Naše odporúčanie: Táto trasa je mimoriadne zaujímavá množstvom krásnych výhľadov do kotliny stredného Považia, avšak rovnako tak je treba dbať na svoju bezpečnosť, ktorá sa na týchto vápencových bralách skutočne vyplatí. Trasa je inak nie náročna na fyzickú kondíciu avšak o to viac na techniku a už spomínanú bezpečnosť.
Popis trasy: Bielokarpatské bradlá – Vršatecké, Červenokamenské, Mikušovské a Lednické, patria k najkrajším a najvzácnejším bradlám Slovenska. Či už ich hodnotíme z krajinárskeho, geologického alebo botanického hľadiska. Najvyššie z nich, Vršatecké bradlo skrýva vo svojich útrobách aj kultúrnu pamiatku – stredoveký hrad.
Bradlá sa vyzdvihli z druhohorného mora počas jurského vrásnenia a hrad na nich postavili niekedy v 13. storočí. A medzi týmito dvoma medzníkmi tu podľa povesti žil lev, ktorý kántril všetko živé na okolí. Až jedného d?a ho smelý junák Benko premohol, aby zachránil svoju milú a na skalách postavil hrad Löwenstein. Keďže leva už niet, môžeme sa ta pokojne vybrať na prechádzku.
Ako východisko sa najvýhodnejšie javí vysoko položená obec Vršatecké Podhradie. Odtiaľ po ceste za žltými značkami popod hradné bralo prejdeme zúženinou, prestrieľanými skalnými vrátami. Za nimi odbočíme nahor a stúpame prastarým ovocným sadom. Približne v polovici svahu odbočíme napravo na neznačkovaný chodník, ktorý nás v pár serpentínach vyvedie na vyhliadkovú plošinu. Tu treba dať veľký pozor na opatrnosť, najmä na prelome zimy a jari, kedy terén tu môže byť ešte zľadovatený.
Priamo pod nami čupí Podhradie, oproti nad vrátami sa ukrývajú medzi bralami múry hradu. Vpravo nad výstupovou cestičkou sa vypína Chmeľová. A vôkol perlový náhrdelník kopčekov Súľovských, Strážovských, Inoveckých a Bielokarpatských. Plný dojmov pokračujeme po hrebeni východným smerom krivoľakým chodníčkom pomedzi skalné bradielka a pováľané buky. Orientácia je jednoduchá, držíme sa hrebe?a až na jeho najvyšší bod Javorník (898 m n.m.). Tu hrebe? opustíme, ostro sa zvrtneme doľava a zbehneme späť na žltú značku v sedle za Chmeľovou.
Pár metrov pod sedlom odbočujú významové žlté značky na najvyšší vrchol bradiel Chmeľovú (925 m n.m.). Krátky strmý výstup nás privedie na vrcholové plató s chatkou s podobným výhľadom, ako z predchádzajúcej vyhliadky. Ale keďže sme vyššie, pridávajú sa aj hory Kysuckých vrchov a Malej Fatry.
Z vrcholu sa vraciame tou istou cestou späť do rekreačného strediska na osvieženie. Aký by to ale bol výlet na Vršatec bez návštevy hradu? Tak sa pomaly presunieme späť do skalných vrát a po modrých významových značkách stúpame k jeho spodným ruinám. Návštevu horných partií odporúčam len veľmi skúseným a dobre vystrojeným turistom. Z hradu po výbuchu prachárne zostali len zrúcaniny, ale ich zakonzervovanie by bolo viac ako žiaduce.
Záverečným asfaltovým kilometrom ukončíme naše túlanie krížom – krážom po Vršatci.
Národná prírodná rezervácia Vršatecké bradlá bola vyhlásená v roku 1970 a Národná prírodná rezervácia Vršatské hradné bralo v roku 1986, obe pôvodne ako chránené prírodné výtvory a neskôr štátne prírodné rezervácie.
Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 107 Biele Karpaty, Trenčín
Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 119 Strážovské vrchy, Trenčianske Teplice
|
