Zimný výstup na Kľak

     Dnes sa pozrieme až na južný okraj Považia, na jeho hranicu s Ponitrím. Pod malofatranským Kľakom sa totiž zo severu rozprestiera Žilinská kotlina s ľavostranným prítokom Váhu, Rajčiankou a na južných svahoch pramení rieka Nitra. Jeho nádherná a charakteristická skalná silueta nás neustále vábi, či už v jarnom brieždení, horúcom, či zmoknutom lete alebo mnohofarebnej jeseni. Ale skúsme sa na�? vydriapať aj v snehových návejoch.

     Najľahší a najkratší výstup nám poskytne vysokopoložené Fačkovské sedlo. Za žltými značkami prejdeme kúsok za parkovisko a na najbližšom rázcestí opustíme Starú cestu. Začneme pozvoľne stúpať doľava serpentínovým chodníkom v severozápadnom úbočí Revá�?a. Kľukatá cestička vyústi v Revá�?skom sedle, kde sa nám po prvýkrát otvoria výhľady, hlavne na turčiansku stranu. Pokračujeme ďalej pohodlným chodníkom s občasnými výšvihmi až na rázcestie Pod skalou. Tu kedysi stávala drevená chatka. Dnes ju pripomína už len fotografia z roku 1947. Kde sa les končí, obyčajne začínajú ťažkosti. Snehu je zrazu raz toľko, než ho bolo v hore. Letná cesta obchádza bralo, ktoré nám stojí v ceste, zľava okolo malej puklinovej jaskyne. Neodporúčam túto cestu, lebo jednak môžete strhnúť so sebou na niektorých miestach malé lavínky, v ktorých sa síce nedá zahynúť, ale môže to byť nepríjemný adrenalínový zážitok. Okrem toho skaly pod jasky�?ou bývajú zľadovatené. Lepšie je vydriapať sa priamo na bralo pred nami a sme prakticky na vrcholovom hrebeni. Ten už je na dohľad. Kráčame pomedzi malé kríčky kosodrevia, po väčšinou vyfúkanom chrbte, po pár metroch zastaneme na vrchole vo výške 1 352 m n.m. Ak sa nám podarilo vystihnúť inverzné počasie, máme okolo seba jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku. Na severovýchode sa tiahne malofatranský hrebe�? končiaci sa Martinskými hoľami. Nad hmlami nad Martinom sa usmievajú zúbkaté Roháče. Smerom k juhu rozpoznávame jednotlivé veľkofatranské vrcholy – Kľak, Lysec, Tlstú, Drienok a nad nimi celý hrebe�? od Rakytova až po Krížnu. Medzi nimi vytŕčajúci Salatín a hradba Prašivej v Nízkych Tatrách. Dolu pred nami sa nebadane dvíha špic Znievskeho hradu. K juhu sa stáča masív Flochovej a mierny žiarsky hrebe�?. Na západe dominujú strážovské kopce – Magura, Hrubá Kečka, Strážov a Vápeč. Priamo pred nami je Revá�? a Homôľka. Na obzore slabo vidno aj trojuholník Inovca. A sme doma. K severu máme pred sebou Podskalský Roháč, Vršatec, Maníny a Súľovské skaly. Za nimi valy Javorníkov, Vsetínskych vrchov a Beskýd. Oko sa napáslo a tak začnime zostup. Sledujúc vlastné stopy, vrátime sa až do Revá�?skeho sedla. Tu opustíme značkovaný chodník a krátko vystúpime na vrchol Revá�?a. Z neho je najkrajší spätný pohľad na zub Kľaku a samozrejme skoro letecký pohľad dolu k Fačkovskému sedlu. Odbočíme vľavo a začneme zostupovať. Najprv po lúkach a neskôr vysokým bukovým lesom po hrebeni Bukovca. Okolo jeho vrcholu nás upútajú romanticky rozhodené skalky. Sem už turisti veľmi nechodia, takže môžeme sledovať spústu stôp po rôznorodej zveri. Hrebe�? sa zníži do plytkého sedla, cez ktoré vedie zvážnicová cesta. Zabočíme po nej prudko doprava a po pár krokoch sme opäť na Starej ceste, po ktorej vedie červenoznačená magistrála Cesty hrdinov SNP. Ňou sa pohodlne vrátime späť do Fačkovského sedla. Národná prírodná rezervácia Kľak bola vyhlásená v roku 1966. Predmetom ochrany je vzácne rastlinstvo jeho vrcholovej časti. O jeho význame svedčí údaj, že tu už v roku 1813 botanizoval slávny švédsky botanik Göran Wahlenberg. Cesta na Kľak aj v zimnom období býva prešliapaná, ale po čerstvých snehových nadielkach dobre poslúžia snežnice a skoro vždy stúpacie želiezka. Veľmi opatrne, i keď ťažšie, sa dá vyjsť aj bez týchto pomôcok.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 120 Malá Fatra. Martinské hole

      Fotogaléria: