Na bežkách po skalách
Štart: Bodiná 380 m.n.m.
Vrchol trasy: Roháčske sedlo 692 m.n.m.
Cieľ: Považská Bystrica 280 m.n.m.
Približná dĺžka trasy: 25 km
Približný čas trasy: 8 - 9 hod.
Hodnotenie zaujímavosti: 
Hodnotenie obtiažnosti: 
Naše odporúčanie: Uvedená trasa si vyžaduje skutočne veľké množstvo snehu, preto je potrebné počítať s tým, že mnohé úseky je nutné prejsť pešo. Trať je pomerne zdĺhavá, a tak je vhodné aby ste začali skoro ráno a mali so sebou zbalenú dostatočnú kondíciu. Nami predložená mapa je len približná, nakoľko mnohé úseky sú bez stopy, a preto záleží na Vás kadiaľ sa vydáte. Pripomíname, že vziať si so sebou mapu je nevyhnutnosťou!
Popis trasy: Možno dnes budú vyznávači narysovaných stôp na moravských hrebe?och, či na kremnickej Skalke ohrnovať nos, ale občas je dobre skúsiť aj niečo iné. Napríklad prebehnúť sa na lyžiach po súľovských zlepencoch. Predpokladom je samozrejme dostatočné množstvo prašanu na zmrznutom a hrubom podklade. A aj trochu fyzičky, lebo stopu si budete pravdepodobne musieť na väčšine trasy spraviť sami.
Vyraziť treba ranným autobusom do Bodinej. Ešte za šera cez obec, podľa toho, či cestári stačili posypať, ešte s bežkami v rukách alebo už s vrždiacim snehom pod bežkami, vystúpať do sedla pod Borinami. Tu opustíme cestu a voľne lúkami v širokých oblúkoch s prvými lúčmi slnka schádzame do Hradnej. Na prvej križovatke zabočíme doprava a v miernom stúpaní sme o chvíľu v sedle Pastúch. V sedle prekrižujeme žlto značený chodník na lesnú cestu traverzujúcu východné svahy Pastúchov a Pyskatej Kačky. Hlavne tento úsek však vyžaduje dostatok snehu.
Pokračujúc lesnými chodníkmi, opatrne obchádzajúc korene, kamene a občasné vývraty, sledujúc severovýchodný smer, po pár kilometroch vyjdeme z lesa. Tu nasleduje najkrajšia časť túry. Na obzore nad Lietavským hradom sa dvíha masív Martinských holí, Minčol, Suchý, naľavo pahorky Kysúc a Javorníkov. Voľne po lúkach prejdeme ponad Babkov do Podhoria. Tu naďabíme na modré značky. Po nich najprv poľnou cestou, neskôr lesom miernym výstupom okolo drevených zastavení Kalvárie do Roháčskeho sedla.
Tu pravdepodobne bude potrebné bežky vyzuť, pokiaľ nie je “navaľenô“. Málokedy je tu totiž dostatok snehu, cesta býva zaľadnená a trčia z nej mnohé kamene. Opatrne schádzame peknou skalnou úžľabinkou dve-tri zákruty, až kým sa vpravo neobjavia zlepencové skalky v riedkom bukovom poraste. Odbočíme za výhľadmi. Pred sebou vidíme celý veniec Súľovských skál. Od Toránie cez Súľovský hrad a Bradu až po Roháč. Stojíme na okraji Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Najkrajšie skalné ihly, ba celé skalné bludisko bizardne tvarované eróziou je priamo pod nami.
Z vyhliadky sa vrátime na chodník, obujeme si bežky a krásnym zjazdom vojdeme do Súľova. Tu treba bežky opäť vyzuť a kúsok zísť po asfaltke do centra obce. Odtiaľ pokračujeme po zeleno značenej ceste do Vrchteplej. Pomaly stúpame bučinami až do sedla nad obcou. Tu sa nám opäť otvára prekrásny panoramatický pohľad na časť Súľovských a Strážovských vrchov, ktorým dominujú Strážov, Ostrá Malenica a oba Maníny.
Záverečný krátky zošup do Vrchteplej vedie lúkami a poľnou cestou okolo prame?a a popod pamätník SNP, až pokým nám stačí sneh. Z Vrchteplej popri ceste alebo peši po nej až k prame?u vľavo pod ?ou. Preskočíme potok a po značkách náučného chodíka vystúpime do sedla za Bosmanmi. Odtiaľto je zasa pekný zjazd až na Koscelnú so zvoničkou a cintorínom v Kostolci. Stále pokračujeme trasou náučného chodníka až po Pechov laz, kde značky opustíme. Od chalúp krátko vystúpime až k lesu, kde natrafíme na traverzovú cestu južným úbočím Veľkého Manína. Pohodlne po vrstevnici sa šmýkame, ak nám cestu nerozbili pešiaci, motorkári alebo drevorubači. Po chvíli sa zprava pridá žltá značka z Manína, ktorú budeme sledovať až do Považskej Bystrice.
Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 157 Súľovské vrchy
|
Fotogaléria:
|
